Betliar

O múzeu

Expozícia v priestoroch kaštieľa Betliar je zameraná na život a bytovú kultúru uhorskej šľachty v 18. a 19.storočí. Vznikla z pôvodného mobiliáru a umeleckých zbierok viacerých príslušníkov grófskej rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v minulosti žili a pôsobili. Po rozsiahlej rekonštrukcii kaštieľa, ktorá bola ukončená v roku 1994, vznikla nová muzeálna expozícia na interiérovej ploche 2308 m˛. Situovaná je v priestoroch prízemia, 1. a 2 . poschodia kaštieľa a tvorí ju takmer 50 obytných miestností, viacero komunikačných (schodisko, predsiene, chodby) a úžitkových priestorov (8 kúpeľní, garderóba, pracovné miestnosti, archív).

Scenár expozície nesúcej názov Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí bol prispôsobený autentickému interiérovému usporiadaniu a pôvodnému tematickému určeniu priestorov bývalými majiteľmi.

Prízemie kaštieľa má charakter nízkych klenutých priestorov, ktoré slúžili pôvodne ako bytové a pracovné priestory služobníctva. Expozícia sa zameriava v prvej časti na históriu rodu Andrássyovcov a ich betliarske majetky. V kabinetoch exotických a európskych rarít, grotte a dvorane majú návštevníci možnosť oboznámiť sa s množstvom bytových doplnkov, kuriozít, archeologických a zoologických exponátov zozbieraných samotnými Andrássyovcami z rôznych končín sveta. Vo vzácnej klenotnici sú prezentované rôznorodé vyznamenania, rády a klenoty rodu. Druhá polovica prízemia kaštieľa mapuje život a bývanie tak dámskeho, ako aj pánskeho služobníctva.

Najrozsiahlejšiemu tematickému celku približujúcemu život a bytovú kultúru predovšetkým uhorskej šľachty v 18. a 19. storočí sú venované obe nadzemné podlažia kaštieľa. V expozícii je využitý prevažne nábytok, bytové doplnky, umelecké zbierky a rôznorodé úžitkové i dekoračné predmety pôvodných majiteľov kaštieľa. Mnohé zbierkové predmety i samotné interiéry kaštieľa boli vzhľadom na svoj stav konzervované, prípadne reštaurované. Rozsiahlejšie reštaurátorské zásahy sa dotkli najmä úpravy stien (textilné tapety, interiérové nátery a ornamenty, ošetrovanie drevených obkladov), poškodeného a opotrebovaného čalúnenia dreveného nábytku, interiérových textílií (kobercov, závesov, dekoračných textilných predmetov) a olejomalieb.

1. poschodie kaštieľa tvorí rad prechodných miestností ústiaci do ústrednej rodinnej obrazárne lemovanej zo západu rozsiahlym schodiskovým priestorom a na východe vstupom do obľúbeného Červeného, tzv. prijímacieho salóna. Kým južné krídlo je venované dennému spoločenskému a rodinného životu šľachty (Porcelánový kabinet, Prípravovňa jedál, Jedáleň, Herňa, Poľovnícky salónik so stolovaním a malou pracovňou, Orientálny salón), severné krídlo plnilo funkciu večernej súkromnej zóny (dámske a pánske spálne). Podobné členenie má aj 2. poschodie kaštieľa, kde spoločenské južné krídlo (Čajovňa, Knižnica, séria menších a väčších salónov rôzneho zamerania a dominantného sfarbenia) plynulo strieda súkromie dámskych a pánskych hosťovských izieb ústiace do pilierovej predsiene plniacej funkciu komunikačného priestoru a minigalérie.

Medzi kľúčové exponáty kaštieľa patria vzácne nábytkové kusy, ktoré reprezentujú umelecké slohy od renesancie až po secesiu. V najväčšej miere je zastúpený nábytok európskej proveniencie z konca 18. a z celého 19. storočia. Nábytok je doplnený vzácnymi pôvodnými aj novými historizujúcimi interiérovými textíliami a čalúnením.

Popri nábytku tvoria významnú časť expozície historické tlače a rukopisy z obdobia 15. – 20. storočia vo viacerých jazykoch umiestnené v priestoroch Historickej knižnice na 2. poschodí kaštieľa a umelecké zbierky malieb, striebra, skla, porcelánu, keramiky, kameninových nádob, hodín, rôznych druhov a typov zbraní a poľovníckych trofejí.

Stavebno-historický vývoj kaštieľa

Počiatky stavebno-historického vývoja kaštieľa, ktorý bol spočiatku iba jednoduchou prízemnou fortifikačnou stavbou so strieľňami, spadajú do 14. storočia. Jadro kaštieľa, dnešná južná časť, vzniklo v rokoch 1441 –1451 ako dvojpodlažná budova s vnútorným osovým nádvorím s piatimi miestnosťami. Na konci 15. storočia boli vybudované diagonálne nárožné veže na juhovýchodnej, severovýchodnej a juhozápadnej strane. V prvej polovici 16. storočia, pred rokom 1526, vybudovali dvojpodlažný objekt na severnej strane, obrátený k starému objektu vnútorným nádvorím. V rokoch 1532 – 1540 výstavba pokračovala vytvorením spojovacích hradieb. Oba objekty boli na západnej a východnej strane spojené krátkymi hradbami s renesančnými pechotnými strieľňami, z ktorých jedna bola zapustená do severovýchodnej veže, kde sa zachovala. V rokoch 1557 -1565 vznikli nové obytné priestory.

Prvá reprezentatívna úprava kaštieľa, ktorá definitívne zmenila pôvodný charakter stavby, sa uskutočnila až začiatkom 18. storočia (1702 – 1712) za života baróna Štefana Andrássyho. Rozsiahlejšia reprezentatívna úprava kaštieľa v duchu klasicizmu, vedúca k jeho rozšíreniu, bola realizovaná koncom 18. storočia (1783 -1795) grófom Leopoldom Andrássym. Priebežne s týmito prácami bolo upravené aj okolie kaštieľa. V prednej časti parku na ľavom brehu tzv. Krivého potoka bola postavená rotunda, ktorá slúžila ako knižnica. Ďalšie úpravy vykonané do konca 18. storočia mali charakter drobných vnútorných úprav na 1. poschodí a pribudovania nadstavby 2. poschodia v severnej časti kaštieľa.

Koncom 19. storočia, v rokoch 1880 – 1886, došlo k jednej z najrozsiahlejších prestavieb kaštieľa. Na západnej strane bola vybudovaná mohutná štvorpodlažná prístavba, centrálne schodisko. Na oboch severných nárožiach objektu pribudli trojpodlažné veže. Celá južná časť vrátane bola rozšírená na trojpodlažnú. Vnútorné úpravy viedli k vzniku novej dvorany na 1. poschodí kaštieľa a vytvoreniu definitívnej dispozícia 2. poschodia.

GPS: N48.706429, E20.510345