Kráľová Hoľa

Slovensko má niekoľko svojich národných vrchov. Popri Devíne, Bradle, či Kriváni, je to aj Kráľova hoľa. Kým napríklad Kriváň upúta svojou typickou zakrivenou vrcholovou siluetou, Kráľova hoľa zaujme najmä svojou polohou a rozľahlosťou. Je jednoducho majestátna. Samostatne sa vypínajúca v najvýchodnejšom cípe asi 80 kilometrov dlhého horského hrebeňa Nízkych Tatier, tak uzatvára toto pohorie, vyznačujúce sa najdlhším slovenským hrebeňom.

Hôľny masív

Kráľova hoľa predstavuje výrazný a neprehliadnuteľný, prevažne hôľny masív, tróniaci na geograficky významnom mieste. Z jednej strany ho obklopuje údolie Hrona, z druhej Liptovská kotlina. Leží zhruba v strede Slovenska, na pomedzí Nízkych Tatier, Slovenského raja a Slovenského rudohoria. A kto by Kráľovu hoľu aj napriek jej masívnosti mal tendenciu prehliadnuť, určite sa tak nestane kvôli červeno-bielemu stožiaru televízneho vysielača, ktorý nápadne trčí z jej vrchola a svieti do diaľok už od roku 1960. Akoby robil na široko-ďaleko reklamu tomuto legendami opradenému vrchu, aj keď je to žiaľ prvok civilizačný...

Kráľova hoľa sa vypína do nadmorskej výšky 1946 metrov. Z južnej strany ležia bezprostredne pod ňou horehronské obce Šumiac a Telgárt, zo severnej je najbližšie položená Liptovská Teplička. Tieto obce sú zároveň aj hlavnými turistickými východiskami na jej vrchol. Okolie Kráľovej hole je jedným z najvýznamnejších prameníšť vodných tokov na Slovensku.

Z rôznych strán na jej úbočiach totiž pramenia až štyri významné slovenské rieky – Hron, Hnilec, Hornád a Čierny Váh, i niekoľko potokov, čím predstavuje dôležitú križovatku hlavných slovenských rozvodí. Rozložitá Kráľova hoľa tvorí krajinársky najvýznamnejšiu a zároveň najvyššiu dominantu východnej časti hrebeňa Nízkych Tatier, ktorá sa označuje aj ako Kráľovohoľské Tatry. Poskytuje nezabudnuteľný kruhový výhľad na nízkotatranský hrebeň, Horehronie, Muráňsku planinu, Slovenské rudohorie, Slovenský raj, Levočské vrchy, Spiš a Liptov s fantastickou panorámou tatranských štítov v pozadí.

V súvislosti s výstavbou televízneho vysielača koncom päťdesiatych rokov minulého storočia sa k nemu vybudovala aj prístupová, asi 10 kilometrov dlhá, v hornej polovici asfaltová cesta z obce Šumiac. Tento úsek je zároveň najvyššie položenou asfaltkou na Slovensku.

Vjazd motorovými vozidlami je však pre verejnosť zakázaný! Oblasť Kráľovej hole leží v Národnom parku Nízke Tatry a na jej okolí sa nachádzajú viaceré významné maloplošné chránené územia (Martalúzka, Hnilecká Jelšina, Meandre Hrona).

Kde sa vzal názov?

Samotný názov tohto vrchu vznikol vraj na základe jednej z minimálne troch verzií. Podľa prvej je to zásluha uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý tu údajne v roku 1474 poľoval a na temene tohto kopca obedoval. Podľa druhej známy slovenský polyhistor Matej Bel v roku 1736 dospel k názoru, že už v roku 1241 sa tu ukrýval ďalší uhorský kráľ – Belo IV. počas svojho úteku pred Tatármi. Treťou alternatívou etymológie názvu vrchu je jeho dominantný vzhľad, ktorým jednoznačne „kraľuje“ okolitým vrchom.

Kráľova hoľa sa spája aj so zbojníkmi, dokonca i s najznámejším z nich – Jurajom Jánošíkom, čo však dosiaľ nebolo podložené rukolapnými historickými faktami. V súvislosti s týmito legendami vznikli v minulosti viaceré básne, či piesne. Určite najznámejšia z nich je Bottova básnická balada Smrť Jánošíkova, ktorá začína veršom „Horí ohník horí, na Kráľovej holi“... Spojenie Jánošíka s Kráľovou hoľou sa postupom času vžilo a niekde tu možno hľadať súvis, prečo práve ona je jedným zo slovenských národných vrchov. K prehlbovaniu tejto skutočnosti prispeli aj Štúrovci, ktorí často na ňu usporadúvali, najmä v časoch výročných, hromadné výstupy, spojené s kladením vatier.

Hádam najznámejšou ľudovou piesňou Slovenska je pieseň Na Kráľovej holi, podľa ktorej tam stojí strom zelený, s vrchom nakloneným k slovenskej zemi... To nie je mimochodom vôbec pravda, pretože okrem už spomínaného stožiara s prevádzkovou budovou vysielača, meteorologickej stanice a stanice Horskej záchrannej služby, je jej vrcholový masív porastený iba trávou a kde-tu posiaty balvanmi!

Nič to však nemení na skutočnosti, že vnímavým ľuďom „tuhne krv v žilách“, keď túto klasickú skladbu počujú v „hromovej“ a krásne ťahavej interpretácii viachlasnou mužskou speváckou zložkou niektorej z početných folklórnych skupín z Horehronia.

K vrcholu Kráľovej hole

Práve nad Pohorelou sa týči vrch Andrejcová, kde sa nachádza známa turistická zrubová útulňa bez hospodára, poskytujúca celoročnú možnosť nocľahu v tejto časti nízkotatranského hrebeňa. Treba povedať, že východná časť hrebeňa Nízkych Tatier je podstatne menej turisticky navštevovaná, ako západná, oplývajúca takým lákadlom, akým je najvyššia centrálna časť s kopcami zvučných mien (Ďumbier, Chopok, Dereše, Chabenec atď.).

Môže za to aj skutočnosť, že východná časť je na rozdiel od západnej väčšinou zalesnená a z toho dôvodu absentujú pôsobivé výhľady, charakteristické pre západný nízkotatranský hrebeň. Na celom východnom hrebeni od Čertovice až po Kráľovu hoľu asi aj preto nenájdeme ani jedno občerstvovacie zariadenie podobné tým, na aké sme zvyknutí v západnej časti (Čertovica, Štefánikova chata, Chata Kamienka pod Chopkom).

Masív Kráľovej hole poskytuje vyžitie okrem turistov i milovníkom horskej cyklistiky, či v zime bežkárom, alebo skialpinistom. Netreba však pri týchto športových aktivitách zabúdať na fakt, že sa pohybujeme v teritóriu národného parku!

Ej, ty hola...

Ako sme si už povedali, turistický výstup na jeden zo slovenských národných vrchov – Kráľovu hoľu, je ozaj náročný! Odmenou nám však bude prekrásny celodenný zážitok v lone obdivuhodnej slovenskej prírody! A keď sa budeme nachádzať na jej svahoch, môžeme si trebárs pospevovať aj verše ďalšej z pesničiek o Kráľovej holi, pochádzajúcej z Telgártu. Tie tiež dokazujú, že tento vrch bol a je v povedomí najmä obyvateľov okolitých obcí silne zapísaný:

„Ej, ty hola, hola, ty Králova hola,
dal by som ťa zorať, keby´s bola moja!
Dal by som ťa zorať, rozmarín zasadiť -
že by rozvoniaval k mojej milej chodník...“

GPS: N48.88244, E20.14013