Tomášovský výhľad Spišské Tomášovce

Určite neexistuje publikácia o Slovenskom raji, v ktorej by nebol čo i len spomenutý Tomášovský výhľad. Ide o najpopulárnejšie miesto celej tejto oblasti a tomu úmerne navštevované. Podľa niektorých zdrojov sú práve Tomášovský výhľad spolu s Dobšinskou ľadovou jaskyňou najnavštevovanejšími lokalitami Slovenského raja.

Severozápadnému horizontu kraľujú za pekného počasia Vysoké Tatry

Fotografia Tomášovského výhľadu je takpovediac povinnou súčasťou všetkých obrazových publikácií zaoberajúcich sa čarovným kútom Slovenska s názvom Slovenský raj. Staršia turistická garnitúra si ešte pamätá jeho vrcholovú scenériu s charakteristickou siluetou pokrivenej osamelej borovice na okraji brala, ktorá je už ale niekoľko desaťročí minulosťou...

Tomášovský výhľad je veľkolepá skalná galéria na juhozápadných svahoch Ľudmanky, týčiaca sa nad Prielomom Hornádu, približne v strede jeho dĺžky, nad miestom, kde do Hornádu ústi Biely potok. Kto ešte na nej nestál, nemôže povedať, že má Slovenský raj „schodený“.

Tento fascinujúci vápencový skalný blok, s dĺžkou viac ako 200 metrov, sa týči nad hladinou rieky Hornád na niektorých miestach až do výšky 146 metrov. Tvorený je strmými, miestami až previsnutými lavicovými skalnými blokmi, s celkovou hrúbkou 26-32 metrov, vytvárajúcimi jednotlivé terasy. Tie sú dôsledkom diferencovaného zvetrávania niekoľkých, rôzne odolných horninových zmesí, podieľajúcich sa na stavbe tohto skalného útvaru. Jeho najvrchnejšia časť, rozkladajúca sa v nadmorskej výške 650-667 metrov. Má charakter skalnej plošiny a zároveň tvorí vyhliadkovú vrcholovú plošinu tejto turistickej atrakcie.

Samotná skalná galéria je porastená trávnatými spoločenstvami a reliktnými porastami nádherne pokrútených borovíc. Strmý svah pod ňou, zbiehajúci až ku korytu Hornádu, obrastajú v sutinovitých častiach lipovo-javorové porasty. V častiach s hlbšou pôdnou vrstvou vegetuje zmiešaný bukovo-jedľový les s prímesou smreka. Všetko sú to lesné biotopy európskeho významu.

Množstvo ciest

Na Tomášovský výhľad sa môžeme dostať viacerými spôsobmi. Klasikou je prístup od Čingova, po Náučnom chodníku Prielom Hornádu. Z Čingova vystúpame na južné svahy Ľudmanky a popri známych osamotených skalných útvaroch s názvom Ihla a Kazateľnica sa dostaneme lesom až na druhú zastávku tohto náučného chodníka, ktorou je práve Tomášovský výhľad. Pochod trvá asi jednu hodinu.

Druhou prístupovou možnosťou na „Tomášák“ je výstup priamo od rieky Hornád - z jej prielomu po strmom, zelenoznačenom serpentínovitom turistickom chodníku, čo trvá asi pol hodinu. Na Tomášovský výhľad sa dá vystúpiť aj zo severnej strany – z Hornádskej kotliny. Zelenoznačený turistický chodník, štartujúci v obci Spišské Tomášovce, nás tam zavedie asi za jednu hodinu.

Scenéricky najkrajší je však prístup od Letanovského mlyna, nachádzajúceho sa v Prielome Hornádu, neďaleko zrekonštruovaného historického Kartuziánskeho mosta. Odtiaľ sa tam dostaneme cez Majerske svahy, najprv po zelenej, neskôr po žltej značke, asi po hodine aj štvrť chôdze.

Je to vlastne trasa už spomínaného náučného chodníka, ale v opačnom smere. Z jedného miesta sa nám núkajú nezabudnuteľné ďaleké výhľady na rovinatú Hornádsku kotlinu, so siluetou Vysokých Tatier na severozápadnom horizonte. Samotný výhľad z vyhliadkovej plošiny „Tomášáku“ je tiež veľkolepý. Obmedzený je síce iba na tri svetové strany, no určite je veľmi pôsobivý. Najviac očaria hĺbkové pohľady do Prielomu Hornádu, na dne ktorého sa vinie ako modrá stužka hladina rieky.

Oproti môžeme vidieť zalesnené územie Tomášovskej Belej, Čertovej sihote a Matky Božej s pomiestnym výskytov skalných útvarov. Vo svahoch protiľahlej Čertovej sihote sa černie nápadný otvor nesprístupnenej jaskyne Čertova diera. Celý výhľad korunujú za vhodného počasia špicaté štíty Vysokých Tatier, tvoriace veľkolepú kulisu pohľadu severozápadným smerom.

Dávny sen horolezcov

Tomášovský výhľad pútal pozornosť ľudí už oddávna. Jednak jeho dobrá prístupnosť, najmä od Hornádskej kotliny, jednak jeho prírodné krásy spôsobili, že už v roku 1889 tu bola postavená historicky prvá turistická útulňa na území dnešného Slovenského raja. Stalo sa tak z iniciatívy veľkostatkára Gustáva Bartscha, rodáka z neďalekých Spišských Tomášoviec, ktorý tu dal vybudovať súkromnú útulňu na svojom vlastnom pozemku. Mohli ju využívať aj členovia vtedajšieho Uhorského karpatského spolku.

Vápencový masív Tomášovského výhľadu je známym horolezeckým terénom s bohatou históriou. Prvé lezecké pokusy sa tu uskutočňovali už pred prvou svetovou vojnou. Po prvý raz ho zdolala prvovýstupom trojica spišskonovoveských horolezcov v roku 1938, čo bol na tú dobu slušný lezecký výkon.

Dnes je v jeho strmých stenách známych približne 100 horolezeckých trás rôznej obtiažnosti. Každá z nich je asi 40 metrov dlhá. Aj napriek tomu, že tunajší vápenec je zvlášť v spodnej časti skalného bloku lámavý, je obľúbeným a vyhľadávaným miestom nadšencami tohto športu, poskytujúcim pekné lezenie počas celého roka.

Udržiavať prírodu

Tomášovský výhľad je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Prielom Hornádu, ktorá je významnou súčasťou Národného parku Slovenský raj. Toto miesto je pohybom početných turistov celoročne výrazne atakované, čím dochádza najmä k zošľapávaniu vegetačného krytu a na niektorých plochách až k jeho totálnej devastácii, čo je akousi daňou za jeho obľúbenosť. V rámci individuálnych možností by sa tu však každý návštevník mal správať ako ozajstný milovník prírody a striktne dodržiavať návštevný poriadok národného parku.

Uzavriem tento príspevok o priam legendárnom mieste Slovenského raja už v úvode spomínanou skutočnosťou, že ten, kto nebol na Tomášovskom výhľade, akoby ani nebol v Slovenskom raji...

GPS: N48.94506, E20.45949